Ako je možné, že namiesto šťastia máme trápenie,
bolesť, sklamanie. Nakoniec sa cítime „oklamaní a podvedení“. Malo to byť predsa
úplne inak. Niečo nefunguje tak, ako malo – a u nás nastane zázračný
stav – spochybníme svoj život, začneme si uvedomovať chybu významu a zmyslu
nášho života... ale čo s tým?
Na scénu prichádza „Teenager“ so svojou pubertou a so všetkým, čo k tomu patrí. Poslušnosť dieťaťa sa postupne stáva minulosťou. Dynamika vývoja osobnosti nám dáva nádej posunúť sa vo vývoji svojej emocionálnej zrelosti ďalej. Objavuje sa puberta a my sa zrazu chceme vzoprieť všetkým pravidlám, zisťujeme čo...
Príkladom je aj atraktívnosť sociálnych sietí, skúste niektorým ľuďom na pár dní „vypnúť“ FB a uvidíte ako budú reagovať. A všetko začína veľmi jemne a nenápadne – v detstve, keď sa tieto systémy v mozgu a v našom tele vyvíjajú a postupne dozrievajú. Skúste zobrať deťom mobil alebo tablet. A je úplne jedno...
Poznáme to všetci – veci, na ktoré sa extrémne tešíme, sme z nich totálne unesení a nadšení, takže ich opakujeme čo najviac. Či už to je obľúbený bar, drink, jedlo, kamoši, alebo šport – beh, cvičenie, preteky alebo iná aktivita. Všetko, čo má tieto atribúty, sa časom začne „meniť“ a postupne sa tieto aktivity...
Keď sa na to pozrieme v praxi, tak kto by chcel dobrovoľne skákať z útesu alebo zavesiť sa za nohy na lano a potom skočiť z mosta. Ale deje sa presný opak – takýto zážitok ľudia vnímajú veľmi pozitívne a dokonca sú ochotní za neho aj platiť. A to len preto, že spojením „pozitívneho“ efektu dopamínu a adrenalínu...
Kedysi mi stačilo pár minút na FB, aktuálne potrebujem každý deň scrollovať videá alebo fotky na IG už zopár desiatok minút denne. Cigareta večer pri 1dcl vína bola cool – dnes to už nestačí... pár cigariet denne a 1 dcl vína je skoro nič, postupne potrebujeme viac a viac, aby sme sa cítili rovnako „dobre“.