Poznáme to všetci – veci, na ktoré sa extrémne tešíme, sme z nich totálne unesení a nadšení, takže ich opakujeme čo najviac. Či už to je obľúbený bar, drink, jedlo, kamoši, alebo šport – beh, cvičenie, preteky alebo iná aktivita. Všetko, čo má tieto atribúty, sa časom začne „meniť“ a postupne sa tieto aktivity...
Tak isto ako iné živočíšne druhy, je aj naším
evolučným cieľom a spôsobom dlhodobého prežitia – naše rozmnožovanie.
Základom je naša reprodukcia a sex a tým prirodzene zabezpečenie potomstva
a ďalších generácii.
Okrem toho človek ako druh potrebuje zabezpečiť svoje vlastné prežitie. A k tomu potrebujeme prostredie a dostatok zdrojov na prežitie.
Základným východiskom je pochopiť, že dopamín je základom nášho správania hľadať a získavať veci v živote.
Riešenie takejto situácie reálneho prežitia si vyžaduje aktivitu. Predpokladom aktivity je ochota konať. Na to, aby sme mohli konať, potrebujeme vygenerovať dostatok energie. Dostatočná energia spolu s naším konaním je základom toho, aby sme boli schopní ísť hľadať a zabezpečiť si nové zdroje.
Potrebujeme vyraziť
a vstúpiť do neznámeho prostredia, ktoré je navyše rizikové
a ohrozuje naše prežitie.
Okrem bežných hrozieb – ako napr. divých zvierat,
či rôznych predátorov, výkyvov počasia, nám hrozí, že sa zraníme, zlomíme si
nohu, ruku, poškriabeme sa a chytíme nejakú infekciu alebo nebezpečné
baktérie...
Aby toho nebolo málo, tak okrem toho dočasne nechávame našu rodinu bez ochrany, kde im môže hroziť rôzne nebezpečenstvo – nepriaznivé počasie, chlad, podchladenie / prehriatie, búrky, povodne, sneh...
V takejto náročnej situácii potrebujeme štartér ako do tohto celého vyraziť. A práve to zabezpečuje dopamín. Rovnaké dopamínové okruhy zabezpečujú prežitie u zvierat rôznych úrovní už po tisíce rokov evolučného procesu.
Keď vyrazíme
a hľadáme zdroje, tak počas hľadania potrebujeme zabezpečiť motiváciu ísť ďalej
a tak vyplavujeme dopamín – čo je hormón očakávania.
Dôležité je aj to, čo
sa stane, keď je naše hľadanie úspešné – najmä vtedy potrebujeme dopamín, čiže
dobrý pocit keď nájdeme nové zdroje – zdroj vody, ulovíme zviera, akákoľvek iná
forma potravy – plody, semená a pod.
Následne, aby sme
boli ochotní a schopní ísť hľadať ďalej a nájsť viacej nových zdrojov,
alebo sa s tým, čo máme vrátiť naspäť domov, tak k tomu potrebujeme ďalšiu
motiváciu konať. Motiváciu nám zabezpečí znova dopamín, ale v tomto prípade
opačným procesom – dopamín nám musí klesnúť – dopamínový výkyv sa musí znížiť.
To sa stane preto, aby sme pocítili rozdiel v úrovni motivácie.
Rovnakú alebo príliš málo sa meniacu hladinu motivácie by sme ani nevnímali. Evolúcia zabezpečila, že úroveň dopamínu klesne z tohto dosiahnutého nárastu, ale klesne dokonca ešte pod úroveň, ktorú sme mali, keď sme išli zháňať nové zdroje.
pár mesiacov, možno rok tvrdo a usilovne pracujeme na dosiahnutí cieľa – urobiť spartan race, zvládnuť triatlon, zvýšenie platu alebo nejaké kariérne povýšenie
Nech je naším cieľom čokoľvek – máme očakávanie, že keď to dosiahneme, tak už budeme spokojní. Dúfame a veríme, že budeme vybavení na dobre dlho. Čo sa stane? Stane sa presný opak.
Po dokončení pretekov sme chvíľu v ošiali a nadšení. Ale zrazu to prejde. Dokonca sa stáva, že človek po dosiahnutí cieľa sa začne cítiť ešte horšie ako pred tým. Prečo? Evolúcia zabezpečila, aby sme sa ukľudnili, regenerovali, nabrali nové sily a poriadne si oddýchli. Toto všetko potrebujeme, aby sme mohli ísť dosahovať ďalšie a nové ciele. Žiadne zdroje potrebné pre život nie sú nekonečné a treba ich po vyčerpaní obnoviť alebo aktívne doplniť.
Čo by sa stalo, keby nám úroveň nadšenia a nabudenia každým cieľom rástla vyššie a vyššie... po čase by to nebolo fyzicky a ani mentálne, či emocionálne udržateľné. Preto nám úroveň dopamínu klesne pod pôvodnú základnú hladinu a to dokonca klesne proporčne tak hlboko, aký vysoký bol náš dopamínový nárast.
V praxi to znamená, že čím vyššie bolo nadšenie a vzrušenie z dosiahnutého cieľa, tým nižšie nám následne klesne úroveň dopamínu po takejto udalosti. V dnešnom svete to poznáme ako po-nákupnú depresiu alebo po-nákupnú ľútosť.
Poznáme to všetci – veci, na ktoré sa extrémne tešíme, sme z nich totálne unesení a nadšení, takže ich opakujeme čo najviac. Či už to je obľúbený bar, drink, jedlo, kamoši, alebo šport – beh, cvičenie, preteky alebo iná aktivita. Všetko, čo má tieto atribúty, sa časom začne „meniť“ a postupne sa tieto aktivity stávajú menej a menej „úžasnými“ a zároveň ich potrebujeme viac a viac.
Už nestačí iba 1 drink, nestačí 5 km behu, spartan race musí mať aspoň 20 prekážok a to nie obyčajných, lebo tie mi už nestačia. Alebo jednoduché zvýšenie platu – ako dlho sme motivovaní pracovať dlhé hodiny do noci, aj keď sme to pred tým šéfovi sľubovali a poriadne sme dreli na to, aby sme si zvýšenie platu „zaslúžili“...
Po takýchto výkyvoch dopamínu, je potom náročné sa postupne vracať z poklesu dopamínu na našu „štandardnú základnú hladinu“. Ešte väčší problém vzniká vtedy, keď spájame štartéry dopamínu založené na správaní a konaní s tými, ktoré sú substančné. Čím viac „vrstiev“ dopamínu použijeme, tým bude následný pokles dramatickejší.
Je dobré si tento mechanizmus poklesu hladiny dopamínu uvedomiť a brať to ako súčasť normálneho procesu, ktorý v nás prirodzene prebieha. A podľa toho prispôsobovať naše konanie a správanie. Pretože nie vždy je jednoduché sa hneď motivovať z „dopamínovej hĺbky“ do dosahovania ďalších alebo nových cieľov.
Mali by sme mať na mysli, že čím viac kolíše naša schopnosť motivácie, tým je to dôvod na väčšie zamyslenie. Pretože prudké a prílišné výkyvy dopamínu môžu signalizovať blízkosť adiktívneho správania a teda hroziacej závislosti.
