Všetko čo robíme, zažívame alebo zjeme a vypijeme má určitý vplyv na úrovne nášho dopamínu. Aj mierne fluktuácie hladín dopamínu majú vplyv na náš život. Väčšina z týchto podnetov nemá za následok obrovské výkyvy dopamínu, na rozdiel od našich cielených „zážitkov“, ktoré veľakrát majú veľmi tenkú hranicu so závislosťou.

Preto je dôležité rozumieť ako funguje dopamín, ako sa v našom tele správa a čo nám spôsobuje. Na jednej strane spektra je prirodzené vnímanie a využívanie rôznorodosti života a následne zažívané príjemné pocity vďaka získanému dopamínu. A na druhom konci začínajú závislosti. Vedy človek stráca kontrolu nad procesom získavania dopamínu a ruka v ruke s tým prichádza strata kontroly nad sebou, svojím správaním a niekedy až konaním.

Hormón epinefrín alebo známy aj ako adrenalín je spoluhráč dopamínu. Má na starosti zabezpečiť energiu pre našu akúkoľvek aktivitu.

Adrenalín (epinefrín) sa produkuje v dreni nadobličiek a tiež v mozgovom kmeni. Medzi jeho ciele patrí nabudenie mozgu, nabudenie nášho tela a celkovo dostať nás do stavu pripravenosti – pohotovosti. Previazanosť dopamínu a epinefrínu je dokonca tak veľká, ​že epinefrín sa syntetizuje v sérii chemických reakcii, kde je kľúčový aj dopamín.

Epinefrín alebo adrenalín je pre každého z nás veľmi jasne známy z pocitov strachu, úzkosti alebo nejakého náhleho rozrušenia či nabudenia.

Poznáte tie pocity, keď nastane zrýchlený tep srdca, zrýchlené dýchanie a ďalšie prejavy s tým spojené. Toto vo svojom základe nie sú vôbec príjemné pocity.

Naopak, pri strachu, úzkosti alebo počas nebezpečnej situácie, nám adrenalín dáva jasný signál, aby sme z danej situácie čo najrýchlejšie odišli. Keby sme adrenalín „cítili“ pozitívne alebo keby nám vytváral potešenie a my by sme tak chceli v nebezpečnej situácii zostať čo najdlhšie, tak by príroda od nás chcela presný opak toho, čo je potrebné pre prežitie v nebezpečnej situácii. A to je – čo najskôr nebezpečenstvo opustiť.

Lenže pokiaľ našu aktivitu a dostatok energie v našich systémoch tela a mozgu podmieňujeme vyprodukovaním práve negatívne vnímaného adrenalínu, tak evolúcia potrebovala prísť s riešením. Inak by nám akákoľvek naša aktivita prinášala pocity ako pri strachu alebo úzkosti.

Ak by sme mali len samotný adrenalín, ktorý nám zabezpečuje dostatok energie v tele a mozgu, tak by sme to vnímali len ako pocity strachu, vystrašenosti, traumy, psychickej paralýzy a pod. – čiže nič také, čo by sme chceli dobrovoľne opakovane zažívať.

Keď sa na to pozrieme v praxi, tak kto by chcel dobrovoľne skákať z útesu alebo zavesiť sa za nohy na lano a potom skočiť z mosta. Ale deje sa presný opak – takýto zážitok ľudia vnímajú veľmi pozitívne a dokonca sú ochotní za neho aj platiť. A to len preto, že spojením „pozitívneho“ efektu dopamínu a „energického“ efektu adrenalínu získavame pocity vzrušenia, nabudenia, eufórie, nadšenia... stačí sa pozrieť na výraz tváre ľudí po rôznych „adrenalínových“ zážitkoch...