Poznanie a pochopenie mechanizmu fungovania dopamínu a jeho vplyvu na náš mozog a telo nám otvára nové možnosti ako lepšie vnímať svoje konanie, nálady, pocity alebo emócie. Lepšie pochopenie chémie nášho tela a mozgu nám môže pomôcť lepšie spoznať seba, svoj život a naše okolie...

Výrazná podpora tvorby dopamínu cez rôzne supplementy nám môže krátkodobo pomôcť generovať dopamínové nárasty a tým dosiahnuť to naše vytúžené nadšenie, motiváciu a excitement, ale tento stav bude trvať len veľmi krátko.

Následne do toho vstupuje rozdiel hladín – základná úroveň dopamínu voči úrovni dosiahnutých nárastov a keď sa tento rozdiel znižuje, tak sa znižuje aj pocit nášho pocitu potešenia. Vplyvom tohto rozdielu sa dokonca znižuje aj hodnota zážitku, ktorý bol kedysi zárukou „hypu“, ten sa tak zrazu stáva všedným a rýchle „vybledne“ – už nám neposkytuje to, čo kedysi...

Problém vzniká následkom zvýšenia základnej hladiny dopamínu, čo znižuje relatívny rozdiel voči dopamínovým nárastom, ktoré som doteraz poznal a dosahoval z predchádzajúcich aktivít.

Prečo má dopamín taký veľký vplyv?

Dopamín vďaka svojej funkčnosti môže dokonca ovplyvňovať prejavenie génov v bunkách a tiež to, ako bude v budúcnosti bunka reagovať na určité signály – či bude citlivá viac alebo menej, takže vplýva aj na fungovanie bunky.

Dopamín nefunguje osamotene, ale neuróny, ktoré uvoľňujú dopamín, uvoľňujú spolu s ním aj glutamát. Glutamát je preto zaujímavý, lebo tento neuro-transmitter v mozgu sprostredkováva excitačné stavy – stimuláciu elektrickej aktivity neurónov.

O dopamíne sa dá povedať, že vo všeobecnosti stimuluje aktivitu. Dopamín svojimi stimulačnými efektami prostredníctvom kaskády udalostí stimuluje aj sympatický nervový systém.

Zas sa mi nič nechce - keby sa mi tak už konečne chcelo...

Stimulácia sympatického nervového systému má zásadný vplyv na naše aktuálne fungovanie. Tieto zmeny majú dopad na to, ako začíname reagovať na fyzickej úrovni, ale aj na emocionálnej alebo mentálnej úrovni.

Sympatický nervový systém:

• zvyšuje úroveň našej bdelosti - nabudenosti
• či už u zvierat alebo u človeka nás dostáva do stavu vyššieho nabudenia, vyššej pripravenosti konať alebo vyššej túžby dosahovať veci, ktoré sú mimo hraníc nášho tela

Dopamín svojou funkčnosťou podporuje to, aby sme sa začali pozerať okolo seba, čiže na veci, ktoré sú mimo nás – konkrétne fyzicky mimo nás. Začneme chcieť tieto veci dosahovať a získavať. Výsledkom takého nabudenia je, že začneme túžiť po veciach, ktoré sú „mimo nás“.

Následné potešenie, ktoré získame z dosiahnutia takýchto vecí súvisí jednak s dopamínom, ale najmä s vylúčením ďalších neuro hormónov.

Nízke úrovne dopamínu:
Pokiaľ nám chýba chuť dosahovať veci, sme letargickí, leniví alebo nám jednoducho chýba motivácia and drive, určite to súvisí s nízkymi hladinami dopamínu

Vysoké úrovne dopamínu:
Naopak, ak sa cítime nabudení, „nažhavení“, vzrušení alebo dokonca máme mierny strach alebo obavy z niečoho, čo ideme urobiť – prvá jazda autom, prvá prezentácia pred vedením alebo prvé vlastné video na youtube, tak máme stav vysokej hladiny dopamínu.

Kvalita nášho života:

Zaujímavé je, že naše vnímanie to, ako hodnotíme kvalitu nášho života a ochotu realizovať veci v živote výrazne ovplyvňujú úrovne dopamínu.

Nárasty dopamínu štartujú rôzne udalosti – naše skúsenosti, zážitky. To, koľko dopamínu je v našom systéme v aktuálnej chvíli – v porovnaní s tým, koľko dopamínu sme mali v našom systéme pred krátkym časom a ako si pamätáme, že ako veľa bola daná udalosť v minulosti pre nás potešujúca = výsledkom toho je naše vnímanie kvality života, ktorý žijeme.

Dopamín je vysoko subjektívny a pre naše telo a mozog je to spôsob akým hodnotíme a evidujeme / sledujeme naše potešenie, naše úspechy, to či sa nám darí dobre alebo zle a či sme alebo nie sme spokojní.

To, ako sa cítíme, či niečo chceme alebo nechceme robiť nie je náhoda. Z pohľadu bio-chémie hrá dopamín svoju významnú úlohu.

Dopamín nás definuje:

• ak je náš dopamín príliš nízky, nebudeme sa cítiť motivovaní
• ak je náš dopamín skutočne vysoký, budeme sa cítiť motivovaní
• ak máme dopamín niekde v strede – tak to ako sa cítime, záleží na tom, aký sme mali dopamín pred pár chvíľami – či sme mali vysoký alebo nízky dopamín

Výskumy definujú to, že či sme mali vysoký alebo nízky dopamín – tak to vplýva na našu mieru vnímania úrovne nášho života, úroveň našej motivácie a náš „drive“.
A toto všetko závisí od toho, koľko dopamínu aktuálne máme v relatívnom porovnaní k naším nedávno minulým zážitkom. Preto dnes už vieme, že dopamínové výstrely nefungujú, ale kľúčové pre nás je to, ako sa vyvíjajú hladiny nášho dopamínu.

Dobrá správa je, že naším správaním a konaním máme veľký vplyv na to, ako sa naše hladiny dopamínu budú vyvíjať a meniť v čase.

Aj keď je to v živote veľmi náročné, pretože moderná spoločnosť nám na každom kroku ponúka „zaručené“ dosiahnutie spokojnosti a šťastia (od módnych trendov, cez špičkové výrobky, bez ktorých sa náš život určite nezaobíde, až po množstvo spoľahlivých návodov ako má žiť „šťastný“ človek...).