Dopamín nevplýva len na naše pocity pôžitku a potešenia, v prvom rade je zodpovedný za našu motiváciu a „drive“, tiež hrá silnú úlohu pri „craving“ - čo v negatívnom prípade je túžba a niekedy to môže byť až chorobná túžba po potešení, napríklad pri rôznych závislostiach. Dopamín je zároveň dôležitý pre pohyb.
Dopamín je preto taký dôležitý a pre nás všetkých zaujímavý, pretože od neho závisí to, ako sa cítim teraz, ako sa budem cítiť o chvíľu, za pár hodín alebo zajtra... Od dopamínu tiež závisí naša úroveň motivácie, túžby niečo robiť a našej ochoty konať s vynaložením určitého úsilia. Vplýva na náš mindset, naše nálady, úroveň energie a to či sme alebo nie sme schopní niečo konkrétne dosiahnuť.
Každý by chcel mať stále super „drive“ a dosahovať veci (teda ak nie úplne každý, tak určite vysoké percento) - najmä keď sa pozrieme na ľudí okolo nás, ktorí sú vždy plní energie a vysoko a vždy motivovaní - to čo rozhoduje, je ich úroveň dopamínu.
Môžeme povedať, že primárnym determinantom našej motivácie, úrovne nabudenia alebo „vzrušenia“ konať a dosahovať veci je práve dopamín. Napriek tomu pocit šťastia nie je len o dopamínovej chémii...
Pre lepšie
pochopenie vplyvu dopamínu na naše fungovanie je dôležité si uvedomiť, že dopamín nie je statická vec. Je to extrémne dynamický systém. Existuje tonická
úroveň dopamínu - čo je tá základná, zároveň nízka úroveň dopamínu, ktorá je neustále
prítomná v našich systémoch.
A na druhej strane evidujeme dopamínové
nárasty, ktoré definujú našu fázovú úroveň. Pre nás je dôležitá vzájomná
interakcia týchto hladín. Od ich rozdielu závisí naše vnímanie či už potešenia,
pôžitku alebo vzrušenia z daného zážitku.
Dopamín patrí medzi neuro-modulátori. Kedysi bol považovaný iba za neuro-transmitter, dnes už vieme, že jeho funkcia je oveľa hlbšia ako len podporovať vzájomnú komunikáciu medzi neurónmi (neuro-transmitter). Dopamín vplýva na to, ktoré neurónové centrá budú aktívne a ktoré naopak neaktívne.
Dopamín nevplýva len na naše pocity pôžitku a potešenia, v prvom rade je zodpovedný za našu motiváciu a „drive“, tiež hrá silnú úlohu pri „craving“ - čo v negatívnom prípade je túžba a niekedy to môže byť až chorobná túžba po potešení, napríklad pri rôznych závislostiach. Dopamín je zároveň dôležitý pre pohyb a jeho nedostatky alebo znížené hladiny majú súvislosť s mnohými chorobami.
Dôležité je aj to, ako sa dopamín v mozgu vylučuje. Môže to byť lokálne vylúčenie alebo globálnejšia produkcia dopamínu. Pri lokálnom pôsobení viac vplýva na synaptickú komunikáciu medzi neurónmi, kde ovplyvňuje ich elektrickú aktivitu – to sa deje pri tzv. synaptickom uvoľnení.
V druhom prípade objemové uvoľnenie vplýva na celé neurónové obvody a ich vzájomnú funkčnosť a reakčnosť. Pri objemovom uvoľnení sa dostáva do systému veľké množstvo dopamínu. Následkom čoho má dopamín možnosti ovplyvňovať naše fungovanie v malom alebo veľkom rozsahu.
Moderná doba prináša moderné riešenia - dopamín nie je výnimkou. Používanie liekov alebo rôznych suplementov môže ovplyvňovať nárast dopamínu v lokálnom ale aj globálnom rozmere. Mnohé z nich nám môžu spôsobiť taký stav, kedy je pre nás ťažké zabezpečovať udržateľnú produkciu dopamínu počas dlhšieho obdobia.
Problematickým sa stáva najmä dosahovanie dopamínových nárastov. Pri lokálnom a zároveň globálnom uvoľnení dopamínu nastáva to, že sa naša základná úroveň dopamínu približuje k úrovniam dopamínových nárastov. Následne sa rozdiel medzi týmito úrovňami znižuje.
Problémom sa to stáva preto, že naše subjektívne vnímanie určitej udalosti - potešenie z nej plynúce, pôžitok alebo vzrušenie udalosťou vyvolané, naše uspokojenie z tohto zážitku je závislé nie len od výšky nárastu vyprodukovaného dopamínu, ale od jeho výšky v pomere k našej dopamínovej základnej úrovni.
Úroveň nášho vnímania pôžitku, ktorý pocítime je závislý od rozdielu vyššej a nižšej úrovne dopamínu. Čím je tento rozdiel menší, tým vnímame slabšie potešenie alebo pôžitok.
Našou márnou snahou je potom zvyšovanie úrovne dopamínových nárastov ale zároveň rastie aj naša základná dopamínová úroveň a tým sa stráca náš „vytúžený efekt pôžitku“.
Takže sa ocitneme v situácii, kedy sme chvíľu vzrušení a uspokojení s dosiahnutým pôžitkom, ale problém je to, že tento „zázrak“ trvá len krátko.
