Náš mozog a telo pozná dopamínový nárast (vrchol, výkyv, maximum). Toto sú tie obľúbené okamihy vyvolané napríklad dobrým jedlom, sladkým dezertom, podporeným pohárom vína alebo nejakým iným alkoholickým drinkom, cigaretou a v extrémnom prípade rôznymi drogami. Patria sem aj rôzne zážitky, či už pre nás...
Náš mozog a telo pozná dopamínový nárast (vrchol. výkyv, maximum). Toto sú tie obľúbené okamihy vyvolané napríklad dobrým jedlom, sladkým dezertom, podporeným pohárom vína alebo nejakým iným alkoholickým drinkom, cigaretou a v extrémnom prípade rôznymi drogami. Patria sem aj rôzne zážitky, či už pre nás bežne „vzrušujúce“ alebo extrémne pôsobiace – ako rôzne spartan racy, rizikové okamihy, adrenalínové športy a pod. – dnes je možností viac než dosť... Sami najlepšie vieme, aké ťažké a niekedy až nemožné je uspokojiť sa len s málom takýchto zážitkov alebo podnetov.
Tvorba dopamínu nie je závislá len od substančných, čiže chemicko – látkových štartérov, ale aj od určitých foriem správania. Práve naše správanie dokáže byť veľmi nenápadnou formou extrémnych dopamínových nárastov. Či už sú to rôzne extrémne adrenalínové zážitky, športové výkony, nakupovanie alebo aj spoločensky uznávané formy správania – ako napríklad prílišná pomoc alebo extrémna podpora ľuďom okolo nás. Ľahko sem môže patriť aj dosahovanie rôznych cieľov, či už osobných ale napríklad aj kariérnych.
Každý z nás sa spolieha na to, že keď dosiahnem ešte tento jeden cieľ, tak potom sa už určite budem cítiť dobre – budem spokojný a šťastný. Skoro všetci asi poznáme čo sa stane po dosiahnutí cieľa – chvíľu sa cítim dobre, teším sa, ale nič netrvá večne... Zrazu to prejde a niekedy sa po čase dokonca cítim ešte horšie ako pred tým. Veľmi dobre poznáme, že vzrušenie z dosiahnutého cieľa dosť rýchle vyprchá...
Takého výrazné nárasty dopamínu určujú ako sa budeme cítiť po ich odznení. Náš mozog a telo totiž následkom vysokých nárastov dopamínu následne znižuje našu základnú úroveň dopamínu – čiže množstvo dopamínu, ktoré bude následne cirkulovať v našich interných systémoch. Okrem toho má pre nás naše telo a mozog ešte ďalšie prekvapenie a tým prekvapením je zníženie našej citlivosti na dopamín alebo zvýšenie rezistencie na dosahované úrovne dopamínu.
Veľmi ľahko sa to dá odpozorovať na príklade alkoholu – keď nám na určitú úroveň nálady kedysi stačili 2dcl vína, dnes už rovnaké 2 dcl vína nemajú rovnaký želaný efekt – dnes už potrebujeme viac... To isté vidieť aj pri cigaretách – to čo kedysi zvládli dosiahnuť 2 – 3 cigarety denne, dnes už vyžaduje oveľa vyšší počet. Naše telo má evolučne vytvorené mechanizmy ako sa dokáže brániť extrémnym a neprirodzeným výkyvom dopamínu.
Dnes tieto mechanizmy vidíme v praxi pri vzniku závislostí, kedy nám už pôvodná úroveň príjmu určitej návykovej látky nestačí. A človek musí jej dávku neustále zvyšovať. V tomto smere má evolúcia náskok pred našou modernou vynaliezavosťou... Telo a mozog sa jednoducho musí a najmä potrebuje brániť extrémnym výstrelom dopamínovej produkcie.